Michel Struhárová: V Indonézií ste centrom pozornosti

0
736

Michel Struhárová je odvážna cestovateľka z Partizánskeho, ktorá sa rozhodla istotu v podobe zamestnania na plný úväzok vymeniť za život na voľnej nohe v podobe copywritingu, blogovania a cestovania po svete. Momentálne študuje na Bali indonézsky jazyk a kultúru. Súčasne pracuje na svojom blogu www.theonewhowanders.com, kde ponúka mnoho z jej cestovateľkých zážitkov. V nasledujúcom rozhovore sa s nami podelí o informácie, ako prežíva toto obdobie, čo ju na pobyte na Bali najviac prekvapilo spolu s radami pre tých, ktorí by mali o podobnú zmenu vo svojom živote záujem.

Ahoj Michel. Prezraď nám, kedy nastal zlom v tvojom živote, keď si si povedala, že ukončíš prácu na plný úväzok a odídeš žiť za hranice? Čo bol ten hlavný bod, ktorý ťa podnietil k takémuto rozhodnutiu?

Pravda je, že som už dlhú dobu túžila odísť žiť niekam mimo Slovenska, ale viete ako to je. Výhovorky, prečo to nejde práve teraz, sa vždy nájdu. Nemôžem povedať, že moja práca bola zlá, len nebola pre mňa. Nútila ma hýbať sa len v stanovených hraniciach, čo ja úprimne neznášam. Kým som mala pred sebou výzvy, makala som, ale sem-tam sa samozrejme objavil pocit, či sa na to nevykašlem. Vravela som si však, že pre niečo sa to v mojom živote deje a musím vydržať.

Prečo si sa rozhodla práve pre Indonéziu?

Je to vcelku vtipné, ale všetko do seba zapadlo. O možnosti študovať v Indonézii som predtým nikdy nepočula, ani sa mi nesnívalo, že by som sa sem niekedy mohla presťahovať. V priebehu pár dní sa mi život otočil hore nohami, zmenila som bývanie a spoznala chalana, ktorý mi o tejto možnosti povedal. Nikomu som nič nepovedala, dokonca ani rodine, a podala som si prihlášku.

Na Bali si prišla študovať indonézsky jazyk. Kde si sa o takejto príležitosti dozvedela a aké kroky si musela podniknúť, aby si takúto možnosť štúdia získala?

Na tomto programe je skvelé, že podporuje aj absolventov, stačí splniť podmienku veku do 35 rokov a byť slobodný a bezdetný (v novom akademickom roku sú však už podmienky zmenené). Indonézania milujú byrokraciu, takže bolo treba predložiť asi 10 dokumentov a doručiť ich na Veľvyslanectvo Indonézskej republiky v Bratislave.

Čo si myslíš o úrovni miestneho školstva? Kde vidíš hlavné rozdiely v systéme vzdelávania a v spôsobe výučby na Slovensku a na Bali?

Nerada by som to porovnávala, pretože Indonézia a Slovensko sú dve totálne odlišné krajiny a predovšetkým náš program má vlastnú štruktúru výučby. Hlavný rozdiel však je v tom, že na Bali sú často náboženské obrady, kedy je zvyčajne v škole voľno. Teraz máme napríklad sviatky Galungan a Kuningan a školy sú zatvorené dva týždne. Na druhej strane, výučba trvá od pondelka do soboty, takže majú nadbehnuté ☺

Aké rady a tipy by si poskytla našim internetovým čitateľom, ktorí by mali o takúto životnú skúsenosť – o štúdium v tejto časti sveta záujem?

Obrniť sa trpezlivosťou – budete ju potrebovať. Nech si vyberiete akýkoľvek ostrov v rámci Indonézie, stanete sa centrom pozornosti. To platí najmä mimo Bali, pretože miestni nie sú zvyknutí na „bielych“. Rešpektujte lokálnu kultúru a ľudí, buďte k nim slušní. Nerozčuľujte sa nad dopravou, je strašná, ale iná nebude. A rovnako nad byrokraciou. Ak si nevyberiete štúdium jazyka (dá sa študovať tanec, hudba, maľba, batik, turizmus), naučte sa pár fráz po indonézsky.

Už prešlo takmer šesť mesiacov, odkedy si prekročila hranice tohto ostrova. Čo sa ti tu páči najviac a z čoho si naopak sklamaná?

Miestni ľudia sú fantastickí, hlavne keď sa nimi začnem hovoriť indonézsky. Milujem sedieť len tak na pláži a pozerať sa na vlny. Farebné západy Slnka. Čerstvé ovocie. Sklamaná som z faktu, že Bali je stále viac turistickejšie, čím som automaticky aj ja, lebo som cudzinka, považovaná za zdroj príjmu. Nemám problém si zaplatiť za dobré jedlo či kvalitné služby, no v skutku neznášam klamstvá, ktorými sa snažia miestni v turistických oblastiach „obrať“ o peniaze.

Väčšinu času tráviš mimo turistických oblastí a stretávaš sa často aj s miestnymi ľuďmi. Ako sa k tebe správajú? Môžeš povedať, že si medzi miestnu komunitu zapadla?

Ako som už spomínala, miestni sú unesení, keď ich pozdravím po indonézsky a dáme si klasický small talk – odkiaľ som, čo tu robím, kam idem, prečo tam idem. Bývame v malej dedine asi 10 minút od jednej turistickej oblasti, no rozdiel v ľuďoch, prístupe aj cenách je enormný. Nedávno sa susedom narodilo dieťa a robili oslavu, tak sme dostali pozvánku aj my. V ktorej turistickej oblasti by sa vám stalo niečo podobné? ☺ S dievčatami sme sa obliekli do kebaye a sarongu (pakaian adat – tradičné oblečenie na obrady a slávnostné príležitosti), pofotili sa, najedli a všetci mali super zážitok.

unnamed
Zdroj: Archív Michel Struhárovej

Bali je známe svojom lokálnou kultúrou kde prevládajú hlavne prvky náboženstva hinduizmus. Z ktorých miestnych zvykov si bola prekvapená najviac?

Hneď v prvé týždne sme boli pozvaní na svadbu, kde sme sa museli obliecť do tradičného oblečenia. Už len to bol pre nás zážitok. Každý obrad, ktorého sa zúčastníme nám ukáže niečo nové. Prekvapená som bola prvý deň na Bali. Na ceste som videla malé obety, ktoré ukladajú na cesty, pred domy, jednoducho všade, kde by sa mohli objaviť démoni a mohlo by sa prihodiť niečo zlé. Vtedy som ešte nevedela, čo to znamená a prišlo mi to milé.

Nechýba Ti život vo vyspelej Európe?

Ak mi chýba Európa, odveziem sa tam, kde sú turisti a hneď sa cítim ako na Malorke ☺ Indonézia je úplne iné kafe ako Európa, takže teraz sa skôr sústredím na plánovanie ciest po tunajších ostrovoch a užívam si prítomný moment. Jediné čo mi z Európy chýba je moja rodina a kamaráti.

Okrem súčasného štúdia Indonézštiny pracuješ aj ako copywriterka a bloguješ o cestovaní a digitálnom nomádstve. Čo ťa na tejto práci inšpiruje a ktorú krajinu plánuješ navštíviť ako ďalšiu v poradí?

Inšpirujú ma veci okolo mňa a hlavne ľudia, ktorých som mala možnosť spoznať. Tu na Bali sme zmes národov z celého sveta a často sa rozprávame, zdieľame názory na rôzne veci, takže je zaujímavé pozorovať, ako sa k jednej téme stavia človek z Európy, z Ázie či Južnej Ameriky. Spoznala som tiež inšpiratívnych ľudí, ktorí pracovali na zaujímavých online/offline projektoch, s ktorými si vymieňame skúsenosti. Ako digitálny nomád moje presuny závisia od kvality internetu, pretože klienti nepočkajú. Nedávno som sa spoznala s jednou cestovateľkou z Filipín, ktorá ma presvedčila, aby som za ňou prišla, takže asi načas zakotvím na ostrove Cebu.

Kto ťa pozná, vie, že cestovanie miluješ. Ktorá krajina ťa očarila najviac a určite by si ju odporučila každému vášnivému cestovateľovi pripísať na svoj zoznam?

Záleží od toho, aký typ cestovania preferujete. Pre dovolenkárov, ktorí majú chuť aj trošku spoznávať, odporúčam jednoznačne Portugalsko. Je to môj druhý európsky domov, no mám pocit, že Portugalsko je Slovákmi ešte stále dosť nedocenená krajina. Milujem ich jedlo, víno, portugalčinu, počasie, architektúru, prírodu. Ceny sú porovnateľné zo Slovenskom a momentálne sa tam dá dostať celkom lacno vďaka novej linke z Bratislavy cez Madrid.

Ak ste backpackeri, určite Srí Lanka. Bola to moja prvá krajina v Ázii a doteraz som očarená. Ľudia vás nabijú energiou, príroda je skvelá a najmä 2 týždne na Srí Lanke stoja asi toľko čo týždeň v rezorte v Egypte. Ako vravím, je to o prioritách. Ja som určite za tento variant cestovania ☺

Diskusia

NO COMMENTS